Willoughby Tucker Forever (Ethel Cain)

Had čakajúcich obmotal budovu, končil skoro tam, kde začínal. „Early birds“ ani nie o toľko vpredu vyzerali byť potešení mojou skormútenou tvárou – dosť možné, že týmto tempom nestihnem začiatok setu predskokanov. Absolútne ma to neprekvapuje, Hayden Silas Anhedönia, známejšia ako Ethel Cain, si zaslúži všetku pozornosť, tohtoročným albumom Willoughby Tucker, I Will Always Love You ukázala, že si masy podmaní aj bez toho, aby strácala tvár. Niekde na pomedzí rozvláčnych, viac-žánrových popových balád a hororovo nepokojného experimentu americká hudobníčka zakvílila aj vo veľkom sále pražskej Lucerny.

Dunenie a zasnene ženské vokály, prvé dva kúsky počujem len od šatní.

Nachádzam celkom fajn miesto, vidím, že 9Million vystupujú v sedemčlennej zostave, až päť gitár to spolu drie do plnohodnotného shoegazového raušu. Bubeník si to uprace, hrá uvoľnene a tvrdo zároveň, za kitom si aj zatancuje. Nie je náhoda, že skupina ťahá s Ethel Cain turné, hlavný gitarista a spevák Matthew Tomasi s ňou totiž spolupracuje už od debutu Preacherʼs Daughter (2022); ich zvukovú náležitosť dokladá atmosférický inštrumentál Armageddon, hoci je nepomerne vzdušnejší.

Vyvýšená platforma s krížom sa za jasotu prítomných odkrýva, je čas začať rituál. V istom momente tíchnu, nemôžu inak, než sa prizerať zadymenej vodkyni kultu z floridského trailer parku. Jedna z prvých piesní, atypický letný hit Fuck Me Eyes je vzhľadom na komplikovanú mytológiu Ethel Cain fikciou, no jej text je viac než reálny. Protagonistka-tínedžerka sa musí voči oplzlým mužom obraňovať ostrosťou: "What ya do with all that mouth?" / Boy, if you're not scared of Jesus, fuck around and come find out.“ Takýto odtieň americkej biedy je očividne pochopený aj v stredoeurópskej metropole.

fotogalerii z koncertu nalistujete tady

Zastreté vokály, éterickosť a lepkavá emocionalita boli ťahúňom večera, po tejto stránke umelkyňa zažiarila a viac. Kvôli overkillu 9Million som sa bál, že kameňom úrazu bude ozvučenie – zažehnané, činely hrané na drope Dust Bowl sa mi v hlave rozozvučujú ešte teraz. Sprievodná skupina, ktorej členom je aj spomínaný Tomasi, pretavila potenciál novej nahrávky do ešte vťahujúcejšej noisovej drámy, výňatky z 90(!) minútového EP Perverts (2025) niekedy uprostred setu tiež dávali do vytrženia, tobôž zrýchľujúce stroboskopy, napríklad pri klimaxe skladby Tempest.

Willoughby Tucker, I Will Always Love You by mal byť posledným albumom pod pseudonymom Ethel Cain, ale aj posledným kúskom skladačky jej tragického príbehu. Doznievajú prídavkové staršie hity, v desaťminútovej Thoroughfare hudobníčka vyťahuje ústnu harmoniku a kúsok motívu zahrá na nej, v záverečnej American Teenager nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa z nostalgie vytancovali. Popravde ak niečo, tak to bol večer patriaci hlavne nostalgii, Willoughby Tucker ako črta dospievania v naivných očakávaniach, prvých zlomených srdciach. Bolieť sa dá spolu a môže to byť takto krásne.