Z Moraváku na Pionýrskou (Batch 2025)

Jeden lístok dostáva počas piatku a soboty úlohu kľúča do jedenástich brnenských klubov, spojených udalosťou Batch, ktorá naplno využíva ich kapacitu. Prejavuje sa to celovečernými lineupmi, čo na prvé zdanie evokuje širokú variabilitu za cenu pár stoviek v rámci jedného vstupu, ale aj striktnú organizáciu, vrátane načasovania mestskej logistiky kvôli presunom – pričom zvládnuť všetko sa nedá. To vôbec nevadí, pretože Batch nie je stavaný v zmysle festivalov, ktorých sled udalostí spolupracuje v mene festivalu ako celku. Podniky zaujímajú podobu bežnej večernej prevádzky a väčšina si zachováva žánrovú konzistentnosť. Na mieste bývalého kina Sibiř znie mela hardcoreových a metalových kapiel, v Music Labe inštrumentálna avantgarda a komorný krčmový šmrnc Starej pekárni pasuje bluesu a soulu. S pendlovaním sa počíta hlavne v mestskom centre, keď diery v programe umožňujú pričuchnúť niečomu inému, zatiaľ čo odľahlejšia Melodka a Kafara efektívne rozkladajú plány na celý večer.

Nevšedná žiara prenikajúca oknami Červeného kostola tvorí odchýlku od nočného vyžitia v Brne. V ňom možno zachytiť vychýrený bod festivalu, keď široké spektrum hlasu berlínskej skladateľky Rosy Anschűtz rezonuje sakrálnym prostredím, kde hĺbky a výšky presahujú akékoľvek bariéry. Kontrast vyniká pri slučkovaní a šeptavé frázy v publiku zanechávajú niečo osobné, občas bolestivé, a nakoniec veľkolepé. Vyniknúť klerickej estetike pomáhajú klávesové a syntetizátorové hladiny, povznášané mystickou náturou.

UŽ LEN PÁR SEKÚND HLUKU

Podľa okolností zvučí miesto kolektív AVA, ktorý sa špecializuje na zvukovú interpretáciu nezvyčajných priestorov. Jeho zakladateľ Snediggen Snurssla počas svojho setu interpretuje chrám skrz syntetický orgán a asynchrónne perkusie. To následne rozširujú Moving Spaces, keď improvizácia v roli terénnych nahrávok ukladá do tamojších podmienok nepatričný pocit, klikanie kovových predmetov a strunových tónov sa vymyká zvyklostiam predvídateľnej kostolnej hudby. Polnočná omša zhromažďuje energiu industriálneho techna, ale divoký rave nahradzuje rozjímanie vo vyhrievaných ľaviciach v hlavnej lodi. Publikum upiera pohľady k zmesi farieb na stene s krížom, ktoré premietajú nočný aspekt alebo západ slnka. Červený chrám pôsobí ako bezpečné miesto k oddychu počas intenzívneho večera.

„Tohle je nejlepší koncert za dnešek,“ počujem z publika po tretej skladbe austrálskej kapely The Empty Threats. Formácia sa podpisuje na ľuďoch vďaka frontmanovi, vystupujúcemu v kontraste Johna Lydona a eleganciou módnej ikony. Šesťčlenná skupina zahlušuje zmysly ležérnym punkom domoviny a saxofónovými kompozíciami anglických skupín brodiacich sa intenzívnym noiseom. Eufória neklesá ani počas balady o mŕtvom psovi a priestor na pohyb už nelimitujú iba steny pivnice Vegalité, ale dosahuje sa až na strop. Set končí dlho opakovaným inštrumentálnym motívom, počas ktorého frontman naťahuje šnúru od mikrofónu od pódia po bar a pobáda ľuďí, aby si vyskúšali tanec limbo, respektíve podliezanie pod tyčou-káblom. Album spred minulého mesiaca Happy Birthday pečatia narodeninovým želaním v češtine, ktoré ich účastníci festivalu naučili.

Podobne sa stará o atmosféru Petrofski, ktorý spája romantickú mestskú melanchóliu s podmanivými interaktívnymi refrénmi. Sám oslňuje rôzne vekové kategórie tohtoročným albumom 26, z ktorého do hláv vštepuje najmä pasáž „kupidův šíp ti zahojí rány“. Komu Amor nezvláda pomôcť, tomu aspoň Petrofski dáva možnosť kvalitného odreagovania sa prostredníctvom retro syntetizátorových beatov v katakombách Artbaru od starostí z povrchu.

fotogalerie z festivalu najdete tady nebo i tu

Tanečné inštrumentály s etnickým charakterom Srbska prichádzajú s kapelou Koikoi, ktorá folklór prezentuje nielen v rockovej verzii a textoch v srbčine, ale aj temperamentom, keď počas skladieb graduje žalostný spev gitaristu do mohutného skandovania, evokujúceho silu a vzburu. Pritom zvládajú drámu dávkovať v kombinácii disko-elektronických vstupov a ťaživých basgitarových riffov. Naplnený Kabinet Múz ponúka skvelý zvuk, pričom vyznejú aj intenzívne pasáže bez nepríjemného zahlušenia, čo dáva vyniknúť bujarej pesničke v znamení podpory srbských študentov, protestujúcich od minuloročného novembra proti korupcii v krajine.

Tuhnúca krv v žilách, rozprúdená rútiacimi sa vlnami katarzie za kriku vokalistu Lukáša Bouška a gitarových hier v mathrockovej nápaditosti, to sú Esazlesa. Priebeh kľudných pasáží dostatočne oznamuje eskalované výlevy, ale zmeť posthardcorových emócií s koreňmi v midwest emo poetike vždy prekvapí: „Když světla ramp už žádnej další příběh nepíšou / tak jako vždycky a místo lamp / mě zas nocí hvězdy povedou / vracím se domů.“

ZRKADLO POVEDZ, KTO JE NAJLEPŠÍ DIVÁK NA SVETE

Odrazy svetiel od masky skladateľa a maliara JAF 34 určujú cieľ cesty v tmavej sále Artbaru, pričom sa pridáva sprievodná skupina so speváčkou Terezou Hrabini. Altrockové gitary dopĺňa maskovaný hudobník subtílnymi elektronickými efektami a šumom syntetizátorov, zatiaľ čo Hrabini vrství hlas do nahrávok a spriada slová v snový opar. Ku koncu ostáva nemá zrkadlová maska sama a na kolenách tvorí v ponuke pedálov nežný ruch elektroniky, ktorý prekladá gitarou, pričom občasné svetlo do publika odráža naše tváre v jeho kostýme. Gestikulácia nahrádza potenciálne slová a hudobník nezanecháva žiadny moment, aby prejavil známku osobnosti. Nenápadnosť dáva vyniknúť najmä hudbe a on funguje ako neutrálna entita, ktorá sprostredkúva umelecký zážitok.

Značné posuny v programe nehrajú do kariet naplánovanému pendlovaniu a hodina prázdna v Starej pekárni pri očakávaní amerického bluesu Wandy Johnson mrzí, no v piatkový večer sa nie je čomu diviť, ľudia sa zúčastňujú volieb a na začiatku programu vidno zástupy pred administratívnymi budovami a školami. Okolnosti sa podpisujú na sete talianskej Indry, keď skromné publikum väčšinou splýva s obvodovými stenami Metro Music Baru a pozornosť prejavuje len počas skladieb z pripravovaného albumu, ktoré ozvláštňuje elektronika. Mystický výzor dua tvorí dominantu gotických bielych šiat Indry hrajúcej na klavír a prepojenie popového zvuku s temnou romantikou evokuje tínedžerské čarodejnícke a upírske romány.

Tohtoročný Batch ponúkol väčší repertoár zahraničných hudobníkov než minulý rok a prizval rozdielne domáce mená, ktorých účasť prichádza vhod, pretože takmer všetky majú možnosť odohrať čerstvú tvorbu. Jedenásť klubov neprináša možnosť navštíviť každý jeden za dva večery, ale schopnosť vybrať si vlastný program podľa chuti. Brno je pre takýto koncept ako stvorené, pretože návšteva viacerých podnikov sa dá zvládnuť jednou trasou z Moravského námestí na zástavku Pionýrska, čo pokrýva väčšinu miest v centre. Ak výber nesadne podľa gusta, tak ako účastník z počiatku dúfal, poskytuje sa vždy ďalšia možnosť na skok vedľa.