Za žiarou v hmle (Maria Somerville)

Behať vo februári pričasto skĺzne k panike. Z air-podov hrá koncentrovaný a trochu tongue-in-cheek Kendrick, to sa naladím, mentálny crip-walk, aj trošku prehnané Marty Supreme eskapády. Keď chcem viac adrenalínu, tak Raygun z Chat Pile reve „I am dog now!“ aj za mňa. Sledujem tempo, prekonávam sa. S marcom je skľučujúca šeď preč, slnko neoklameš. Najnovší Luster (2025) Marie Somerville boleniu nasadil nežnejšie tempo.

Odbehnem si aj na koncert, Kabinet múz: Nashpaints by ste na „Zlotify“ nenašli, je dobre skrytým tajomstvom Bandcampu. Zvukové hádanky z čerstvého Everyone Good is Called Molly (2026), ktoré prináša Ír Finn Carraher McDonald, znejú ako príjemné prebúdzanie sa z horúčkového sna. Predom nahraté aranžmány na pódiu vypĺňa medovým šepotom a gitarou, atmosféru to neochudobní, pri ambientnej Molly nik nepochybuje o pôvode miloty. Zavrite oči pri malátnom Stretchingu, započujete supergroup Marka Kozeleka, Phila Elveruma, hašišového Maca DeMarca. Prebúdza až abrazívna Boyfriend First s tlstou gitarou a kopákom.

fotogalerii z koncertu najdete tady

Spoza dymovej clony tušiť bubeníka, reflektory sú pri hlavnej interpretke nastavené tak, aby bolo vidno jej a gitaristove siluety. Somerville ukazuje, že sa prišla hrať s obecenstvom tiež. Set, kde obsah absorbuje formu, asi sa to dalo čakať, na coveri platne Luster nenájdete pre vydavateľstvo 4AD charakteristické artové ilustrácie, iba bielobu a ručné písmo. O čo sú ukrátené oči, traja hudobníci prebíjajú remeslom. Efektné drony a kalný dream-punk sú už na nahrávke podmanivé, no počuť, že napríklad Projections silnie, reže a duní ešte viac, do clony sa bez problému vnára hmlistý chraplák.

Set je do veľkej miery vystavaný z novinky, ktorá sa dá chápať ako autorská lekcia o domovine. V obrysoch írskej Corriby nazeráme do neskreslenej, očistnej nostalgie. Zastretý vokál je ideálnym pre poslucháčske putovanie tam, kde ho má viesť práve počuté – priamo do detských izieb, nevyriešených žiaľov. Ešte čarovnejšie to vyznie, keď si človek uvedomí, aký poetický takt speváčka schováva za jednoduché vety, keď ich preciťuje: „And all I ever seen there/Every day around you/Through the fields, looking at you/All the memories.“

S dymom, čo objímal kontúry hudobníkov, sa lúčime All My People. Prekvapivé synťákové arpeggio, Somerville spieva, že všetci jej ľudia fajčia bok po boku. Pomerne kuriózny je afterkový výstup na bare. Justin Maurer iba o gitare, pán, ktorý by mal byť členom viacerých punkových skupín a prekladateľom do znakovej reči. Tiež ho na pár chvíľ budem brať za môjho človeka, hoci by som rád počul tých, ktorých som do Kabinetu dnes večer dotiahol. Cez spev to nejde, aj keď sa moc snažíme, prekrikujeme sa. Nevisia nám nad hlavami bubliny „Trenčín, Žilina, Nitra, Přerov“?