Kultúra garáží ožíva? (Duplex Komplex + Erikajemoja + Joliette)

Koncerty na garážach to majú v blízkej budúcnosti spočítané. Kultová koncertná venue, ktorá na bratislavskej adrese Prístavná 9 inak ničím zvláštný, odľahlý pás garáží vyše 30 rokov mení na centrum undergroundového diania, má padnúť kvôli rezidenčnej výstavbe. Zármutok zo zjavne nikdy nekončiacej džentrifikácie treba prekonať komunitne.

Duplex Komplex hrajú veci z debutu Pseudodiy (2024). Pred nimi prevažne mladší – neprekvapí to. Na mnohovrstvové post-punkové melódie posadia raz nežný hlas speváčky vo francúzštine, raz rap-spev frontmana, verbalizujú mládežnícke strasti, s ktorými sa práve toto publikum stotožní dokonale. Do textu „Z ateliéru skúšobňa, čakám, kým nás vyhodia“ sa môže vcítiť aj starší poslucháč, ak si doň napríklad vnorí metaforu pre „z garáží cenovo premrštené, megalomanské, obytné projekty“.

Na vystúpení Erikajemoja som sa pričinil aj ja. Matej „Edúv syn“ Myslovič na stories zháňal „lighting-to-aux“ redukciu, ktorú som mu z Brna doniesol. Keď som mu ju pred koncertmi dával, niečo tagoval na priľahlú garáž, poďakoval mi.

Uastovička včas ráno šteboce otvára druhý set. Je to rovnaká ľudovka, ktorá otvárala Maťov rapový debut Karel Gott je mŕtvy... (2019). Zvonivé hlasy žien zo zboru strieda až divným spôsobom precízny hardcore – Edúv syn na vokáli, parťák z Erikajemoja Viktor Ori na bicích, Oliver Dragun z Pipesh za basou. Príznačnosť reinkarnovanej kapely stojí hlavne na tom, že by bez nej mapa slovenskej alternatívy bola rozhodne fádnejšia. Zaznie hŕstka originálnych skladieb, cover na Paranoje od Katarzie, ale i prierez z najnovšieho albumu Edovho syna Mrdky, mrdky, je to kletba (2025).

Edúv syn teraz síce hádže svoje nápady skôr do trapu, no aj po rokoch zostáva verný punkovej estetike. Presvedčí o tom aj pri hraní Rockstar z debutového EP kapely Jugend Mord Kult mladosti v plameňoch (2025). Aj tej je hyper-produktívny Viktor členom, Edúv syn zas v tracku hosťuje spevácky. Naživo ešte hrdelnejšie vyjadrí zhrozenie zo svojej fotky, ktorá zdobí titulnú stranu nejakého fanzine-u.

Na záver Joliette, ktorí na Slovensko zavítali po desiatich rokoch, hardcorová kapela útlych Mexičanov. Už po pár tónoch okolo seba koncentrujú energiu, ktorá by vedela anticipovanú demoláciu Garáží vyvolať okamžite. Gradačná krivka na maxime, crowd sa ani na sekundu neprestane hýbať, frontman ho v schizoidnom prejave drží v napätí, kapela nikoho nešetrí. Show skončí pár minút pred pol jedenástou, no vyvinutý hluk policajtov neprivolá. Aj tak nemajú vo zvyku jamovať.

Je to práve zápal pre vec ľudí z kultúry, nadšených umelcov či prosto fanúšikov umenia, ktorý ma neprestáva presviedčať, že autentická kultúra prežije, nech sú jej podmienky hocijaké. A to aj napriek mestskému plánovaniu, čo ju vedome alebo nie vytláča na perifériu, či podpásovkám autokratickej vlády, ktorá ničí tendenčne.