Články / Recenze

Zápas agresívnej klubovej estetiky s distingvovanosťou orchestrálneho zvuku (julek ploski)

Zápas agresívnej klubovej estetiky s distingvovanosťou orchestrálneho zvuku (julek ploski)

Dušan Šuster | Články / Recenze | 12.02.2024

Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku. Nachádza sa totiž ďaleko od pálkara – teda od centra diania. Príslušný výraz sa (najmä) v Spojených štátoch zaužíval aj ako metafora pre umelca, ktorý tvorí neobvyklými metódami, dištancujúc sa od trendov. Jedným z najzaujímavejších vydavateľstiev, ktoré sa v súčasnosti sústredia na tvorbu elektronických left fielderov, je americký label Orange Milk Records. Výnimočný je aj tým, že poskytuje príležitosť umelcom naprieč kontinentmi. Po japonskej či austrálskej tvorbe prichádza na rad poľská, a to z dielne Juleka Ploského.

Dlhý čas sa mohlo zdať, že tento varšavský experimentátor sa dobrovoľne stavia do osamelej pozície podivína, ktorý odmieta akékoľvek konexie s väčšinovým zvukom. Pravdou však zrejme je, že po celý čas aktívne sledoval klubové trendy. Na jeho najnovšom projekte nie je ani stopy po industriálnej špinavosti prvých dvoch albumov. Namiesto toho okupujú priestor najmä syntetické vlny znejúce v masívnych, zámerne nedokonale zladených unisonách – a to je predsa typické predovšetkým pre súčasné mainstreamové techno či hardstyle. No zatiaľ čo komerčná tanečná hudba človeku spoľahlivo poskytne to, po čom baží – po napätej build-up pasáži zakaždým príde vytúžený drop –, Julek testuje poslucháčovu trpezlivosť. Napína ho a provokuje. Na jednom mieste v nečakanom momente zmení rytmus, na inom nechá futuristický syntetizátor spolu s úderným beatom zaniknúť v bezmála etnicky znejúcej melódii.


Niežeby sa pokúšal svoje dielo akokoľvek regionálne podfarbiť. Ide skôr o snahu čerpať popri klubovom znení aj z iných hudobných foriem. Ako priznal v rozhovore pre platformu Shape, imponujú mu filmové soundtracky využívajúce široké spektrum nástrojov. V konečnom dôsledku teda Ploski ako tvorca realizuje akýsi test znášanlivosti. Vydrží to vznešená orchestrálna línia, ak vedľa nej postavíme kadenciu akordov v bubblegum bass štýle? Čo sa stane, ak žáner trance skombinujeme s melódiou ako vystrihnutou z hororového filmu? Ukazuje sa, že Hotel ***** je ubytovacím zariadením, v ktorom nikto nemá výraznejší problém so susedmi. Absencia problémov však vôbec neznamená nudu. Naopak, napätia je na albume požehnane – pripomína to jazdu na horskej dráhe, ktorú nemusí každý ustáť.

Ak chce poslucháč predísť nevoľnosti, azda by nemal nadŕžať ani jednej strane. Hotel **** totiž pripomína súboj rivalov – zápas agresívnej klubovej estetiky s distingvovanosťou orchestrálneho zvuku. A víťazom sa nestane nik. Zápolenie sa skončí remízou. Tvrdohlaví priaznivci jedného alebo druhého tábora budú zrejme čeliť sklamaniu. Ale ten, kto si chce nezaujato vychutnať samotnú hru, bude nadšený.

Info

julek ploski –⁠ Hotel ***** (Orange Milk Records, 2023)
Bandcamp kapely

foto © se svolením julek ploski

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Dobro došli u bad trip (Nemeček)

Dan Sywala 19.02.2024

Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.

Aye, captain! (The Longest Johns)

Jiří V. Matýsek 16.02.2024

Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.

Jednoduchá každodennost světa (Moře dní)

Veronika Tichá 25.01.2024

Deska je mixem nostalgických stesků i veselí v podobě melancholických balad, bedroom popových lovesongů nebo rychlejších kytarovek.

Prostor plný apatie a úzkosti (Metro Riders)

Jaroslav Myšák 23.01.2024

Už předchozí deska projektu Metro Riders, za kterým stojí švédský hudebník Henrik Stelzer, pracovala se zvukovým prostředím, který si asociujeme s filmy osmdesátých let.

Dojmy ze světa plného absurdit (Flat Worms)

Eva Karpilovská 19.01.2024

Flat Worms na albu Witness Marks v krátkých a úderných písních skvěle pracují s doplňujícími se nástroji a efekty.

Babie leto viac než pavučiny (Dušan Vlk)

Veronika Vagačová 16.01.2024

V porovnaní s predchádzajúcimi albumami vidno posun, Babie leto v podzemí je mierne serióznejšie, vyspelejšie.

Život v strachu (Chimamanda Ngozi Adichie)

Mária Karľaková 28.12.2023

Adichie poznáme ako bojovníčku za práva žien skrz knihy Feminizmus je pro každého a Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních.

Silné texty a melodický chaos (Labasheeda)

Markéta Kovaříková 21.12.2023

Stejně jako láska, která je ústředním motivem některých písní, může i album působit chaoticky, občas depresivně, dokáže vyvolat smutek, ale zároveň zalít pocitem štěstí.

Velký žal malé duše (S večerem přichází tíseň)

Barbora Klempířová 19.12.2023

Nizozemská autorka Marieke Lucas Rijneveld získala v roce 2020 Mezinárodní Man Bookerovu cenu za své z části autobiografické dílo S večerem přichází tíseň.

Pouta částic na konci komplikovaného vesmíru (boygenius)

Pavlína Sedláčková 18.12.2023

Za využití jemných vokálních melodií a fyzikálních metafor se trio obrací zpět k příběhům o nejistotě, hledání identity a zlomené důvěře...

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace