Veronika Kubanková | Články / Recenze | 06.03.2013
Nosaj Thing patrí medzi tých elektronických mágov, ktorým sa podarilo na prvé počutie uchmatnúť miesto mimo obmedzujúce obruče žánrov experimentálneho hip hopu, wonky a IDM. Prvý album Drift „Nosáča“, v skutočnosti Jasona Chunga, bol veľmi šťavnatý: beaty len tak práskali ponad chumelicu synťákových psychedélií s basovými linkami prekliato nízko a hlasmi parádne zdecimovanými v šumivých búrkach. Neurotická presnosť a umne načasované náboje energie zasiahli nejedno kritické ucho. To bolo v roku 2009. Počas zvyšných rokoch sa Jason viezol na vlne obľúbenosti s gracióznosťou kórejsko- amerického nerda. A došiel až domov. Nový album Home je všetko, čo nečakáte, presnejšie no such thing.
Jason začal tvoriť vo svojich dvanástich rokoch na otcovom počítači a práve tento fakt sa dá z ambientom potemneného albumu vytušiť. Home zastrešuje jedenásť skladieb votkaných do veľmi jemného pradiva zvukových textúr. Všetky sú preskupené nostalgiou a spomínaná krehkosť až hanblivosť plynie i z prevažnej absencie dunivej basovej linky nahradenej zborovým echom beatboxových vokálov.
Vcelku však album nepôsobí mdlo práve vďaka Jasonovej obľube v repetívnosti a kaleidoskopickom pohľade na zvuk ako taký. Presýpa ho, obracia a následne pokladá presne na jeho miesto. To mu umožňuje s relatívne malým počtom prvkov spraviť veľké a pôsobivé divadlo.
Skladba Home otvára dvere chladnému závanu spätkujúcich elektronických vločiek. Svojou ľahkosťou a presnosťou sa podobajú postupnému vrstveniu ševeliacich hlasových modulácií a rytmických skrývačiek. Kráľovnou celého, ťažko odhaliteľného materiálu sa stáva Kazu Makino (Blonde Redhaed), ktorá svojím fluidom prispela do zatiaľ najznámejšej Eclipse/Blue (na rozdiel od fádneho Toro Y Moi). V nej Jason odkrýva čoraz viac organických prvkov, či už brnknutím gitary, tajomným škrabotaním, alebo len gavalierskym ústupom pred dokonale vyformovaným hlasom Makino. Táto skladba je o nej, pre ňu, pre všetky jej podobné a svojim zrýchleným tepom rytmu pripomína pád do výšky, niečo nezvyklé, tušené, neobyčajné.
Následne sa Jason opäť ponára do úvodnej ambientnej hybernácie (Safe), ktorá je prerušená až zaujímavým trackom Distance. Zvuky odpočuté s uchom na podlahe, či stene ťažko vzdychajúceho starého domu, obsahujú zvláštne vŕzgania a cinkania, pri ktorom by človek odprisahal, že počuje sadať a víriť prach. Odstup je to posledné, čo táto skladba odštartuje.
Preskupením do two-stepovej Tell preniká do nepresvetlenej atmosféry hravosť synťákových melódií nájdených kdesi na pôjde spolu s inými elektronickými hračkami, ktoré využíva následná Snap. Tá je s mechanickým buchotom, treskotom a znovuobjavovavím starých pokazených playstation bizarným náhľadom do zvukových memoárov dvanásťročného génia. V tom však Jason začne vyludzovať jemné klavírne našľapovanie zabudnutých tónov znejúcich z veľkej diaľky. Pár sekúnd kratučkej sonáty bohato stačí na dojemné stiahnutie hrdla (Prelude).
Nenápadné vplietanie reverzných prvkov z predošlého albumu sa završuje poslednou Ligth #3. Reinkarnuje jej predchodkyne do zrýchleného rytmu utekajúceho naprieč tiesnivým melodickým dozvukom. Púšťa čerstvý vzduch do trochu hutnej a zatuchnutej atmosféry, no nijak myšlienkovo nezrádza introspekčnú koncepciu albumu.
Home je jednoznačne skôr pre tých, ktorí dokážu vyňuchať jemné nuansy elektronických záchvevov a sú už trochu unavení večným beatovým dupaním. A nie je to prechádzka ružovou záhradou, pretože nostalgia vždy chutí horko-sladko.
Nosaj Thing - Home (Innovative Leisure, 2013)
www.nosajthing.com
Paulína Janičíková 21.05.2022
Naplnenie, ktoré prichádza po uvedomení si vlastnej osobnostnej esencie, je stelesnené v záverečnej skladbe a sprievodnom klipe Gentle...
Veronika Tichá 15.05.2022
Přestože jsou texty poměrně negativní, nevyzařuje z nich beznaděj, ale všechny emoce se dostávají ven a nebojí se být divoké, průbojné a drsné.
Michal Pařízek 08.05.2022
Theon Cross je členem Sons of Kemet nebo Seed Ensemble, v posledních letech shodně nominovaných na Mercury Prize, spolupracuje s Nubyí Garcia, Mosesem Boydem nebo rapperem Kanem.
Michal Pařízek 26.04.2022
Dionysus působí zcela jinak, aniž by Lisa Gerrard a Brendan Perry, jehož podivuhodné zájmy a potěšení jsou za nahrávkou cítit zejména, ztratili cokoli ze svého umu, stylu nebo elegance.
Tomáš Kouřil 19.04.2022
S novou nahrávkou vytanou vzpomínky na druhou půli nultých let. Sociální sítě neexistovaly, na koncerty se chodívalo na kapely, ale i jen tak potlachat...
Filip Švantner 11.04.2022
Helms Alee... To nie je len nostalgia za skvelým katalógom Hydra Head a za časmi, keď hardcoreové kapely zo Seattlu vydávali jeden nadčasový album za druhým.
Jiří V. Matýsek 02.04.2022
Hvězdná pěchota je klasika, kterou překryla její filmová adaptace, a nové vydání nakladatelství Argo ji tak u nás může vrátit do oběhu.
Jiří Přivřel 01.04.2022
Hudební inspirace řekou jako omílané téma? V tomto případě to rozhodně neplatí.
Ema Klubisová 17.03.2022
Na prvý pohľad pôsobí Glitch Princess ako syntéza ranej tvorby Grimes, estetiky Chromatics a minimalistickej výpravnosti ambientu.
Veronika Tichá 15.03.2022
VDYD vydávají první album s názvem Carousel a s ním novou nálož zasněných kytarových riffů a jemných melodií s texty plnými nostalgie, smutku, ale i radosti a naděje.