Články / Recenze

Nosaj Thing a horko-sladká chuť nostalgie

Nosaj Thing a horko-sladká chuť nostalgie

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 06.03.2013

Nosaj Thing patrí medzi tých elektronických mágov, ktorým sa podarilo na prvé počutie uchmatnúť miesto mimo obmedzujúce obruče žánrov experimentálneho hip hopu, wonky a IDM. Prvý album Drift „Nosáča“, v skutočnosti Jasona Chunga, bol veľmi šťavnatý: beaty len tak práskali ponad chumelicu synťákových psychedélií s basovými linkami prekliato nízko a hlasmi parádne zdecimovanými v šumivých búrkach. Neurotická presnosť a umne načasované náboje energie zasiahli nejedno kritické ucho. To bolo v roku 2009. Počas zvyšných rokoch sa Jason viezol na vlne obľúbenosti s gracióznosťou kórejsko- amerického nerda. A došiel až domov. Nový album Home je všetko, čo nečakáte, presnejšie no such thing.

Jason začal tvoriť vo svojich dvanástich rokoch na otcovom počítači a práve tento fakt sa dá z ambientom potemneného albumu vytušiť. Home zastrešuje jedenásť skladieb votkaných do veľmi jemného pradiva zvukových textúr. Všetky sú preskupené nostalgiou a spomínaná krehkosť až hanblivosť plynie i z prevažnej absencie dunivej basovej linky nahradenej zborovým echom beatboxových vokálov.

Vcelku však album nepôsobí mdlo práve vďaka Jasonovej obľube v repetívnosti a kaleidoskopickom pohľade na zvuk ako taký. Presýpa ho, obracia a následne pokladá presne na jeho miesto. To mu umožňuje s relatívne malým počtom prvkov spraviť veľké a pôsobivé divadlo.

Skladba Home otvára dvere chladnému závanu spätkujúcich elektronických vločiek. Svojou ľahkosťou a presnosťou sa podobajú postupnému vrstveniu ševeliacich hlasových modulácií a rytmických skrývačiek. Kráľovnou celého, ťažko odhaliteľného materiálu sa stáva Kazu Makino (Blonde Redhaed), ktorá svojím fluidom prispela do zatiaľ najznámejšej Eclipse/Blue (na rozdiel od fádneho Toro Y Moi). V nej Jason odkrýva čoraz viac organických prvkov, či už brnknutím gitary, tajomným škrabotaním, alebo len gavalierskym ústupom pred dokonale vyformovaným hlasom Makino. Táto skladba je o nej, pre ňu, pre všetky jej podobné a svojim zrýchleným tepom rytmu pripomína pád do výšky, niečo nezvyklé, tušené, neobyčajné.
Následne sa Jason opäť ponára do úvodnej ambientnej hybernácie (Safe), ktorá je prerušená až zaujímavým trackom Distance. Zvuky odpočuté s uchom na podlahe, či stene ťažko vzdychajúceho starého domu, obsahujú zvláštne vŕzgania a cinkania, pri ktorom by človek odprisahal, že počuje sadať a víriť prach. Odstup je to posledné, čo táto skladba odštartuje.
Preskupením do two-stepovej Tell preniká do nepresvetlenej atmosféry hravosť synťákových melódií nájdených kdesi na pôjde spolu s inými elektronickými hračkami, ktoré využíva následná Snap. Tá je s mechanickým buchotom, treskotom a znovuobjavovavím starých pokazených playstation bizarným náhľadom do zvukových memoárov dvanásťročného génia. V tom však Jason začne vyludzovať jemné klavírne našľapovanie zabudnutých tónov znejúcich z veľkej diaľky. Pár sekúnd kratučkej sonáty bohato stačí na dojemné stiahnutie hrdla (Prelude).

Nenápadné vplietanie reverzných prvkov z predošlého albumu sa završuje poslednou Ligth #3. Reinkarnuje jej predchodkyne do zrýchleného rytmu utekajúceho naprieč tiesnivým melodickým dozvukom. Púšťa čerstvý vzduch do trochu hutnej a zatuchnutej atmosféry, no nijak myšlienkovo nezrádza introspekčnú koncepciu albumu.
Home je jednoznačne skôr pre tých, ktorí dokážu vyňuchať jemné nuansy elektronických záchvevov a sú už trochu unavení večným beatovým dupaním. A nie je to prechádzka ružovou záhradou, pretože nostalgia vždy chutí horko-sladko.

Info

Nosaj Thing - Home (Innovative Leisure, 2013)
www.nosajthing.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Soustavný sonický nátlak (Part Chimp)

Dantez 25.07.2021

Britští Part Chimp se dosud věnovali noise rocku, který se inspiroval Sonic Youth i zběsilými Lightning Bolt.

Po jaké době je vhodné lidem říkat, že je milujeme? (Moontype)

David Stoklas 10.07.2021

Moontype, ačkoliv by mohli, se neohánějí technikou, ale intelektuálnímu math rocku naopak trochu srazili hrany.

Že by ten správný čas vytáhnout kytaru? (Flock of Dimes)

Veronika Jastrzembská 29.06.2021

Do toho se ještě přidá rozpačité porozchodové období, kdy člověk neví, co sám se sebou, jak znovu začít, z čeho se poučit...

Historie kapitalocénu a možnosti znovustvoření

prof. Neutrino 28.06.2021

Vydavatelství Neklid přichází s obsáhlou studií o zrodu a strategiích „kapitalistické ekologie“ aneb jak si člověk dokázal zotročit člověka a zplundrovat ekosystém planety ve jménu mamonu.

Snivě i do hloubky (Susheela Raman)

Akana 26.06.2021

Její fúze západních písničkářských postupů s východními prvky nepůsobí ani trochu povrchně nebo podbízivě.

Melancholie schovaná pod slunečníkem (Dark Tea)

Jiří Přivřel 25.06.2021

Gary Canino nabízí růžové brýle. Účinné homeopatikum bez předpisu.

Dokument doby, který platí i dnes (Charlie Soukup)

Jiří Vladimír Matýsek 05.06.2021

Charlie Soukup není hlubokomyslný lyrik ani intelektuální kritik nepravostí. Je spíše pronikavým glosátorem, svérázem, který se s ironickým odstupem dívá na své okolí.

Hlasy tří generací (Femi Kuti & Made Kuti)

Akana 03.06.2021

V důrazu na silné politické a sociálně-kritické výpovědi táhnou otec i syn za jeden provaz.

Magie obnovených Plastiků

Jiří Vladimír Matýsek 29.05.2021

V kompletní, téměř osmdesátiminutové podobě zaznamenává koncert z Kopřivnice, který se konal v rámci prvního turné obnovených Plastiků.

Motorama: intimní postpunk o cestách i samotě

David Stoklas 27.05.2021

Nikdy se netajili zalíbením v minulosti, v soviet-wave hudbě, v šestnáctibitovém retru, ve vzpomínkách, které nikdy nezažili.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace